/ Katechézy - Kázne / Christovo narodenie

Christovo narodenie

Christovo narodenie„Dnes sa v Betleheme Christos rodí z Panny, dnes sa začína Bezpočiatočný a Slovo sa stáva telom, nebeské mocnosti sa radujú a zem sa veselí s ľuďmi, mágovia prinášajú Vládcovi dary, pastieri sa čudujú Narode­né­mu a my neustále spievame: sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj, v ľuďoch Božie zaľúbenie.“

Aká veľká pravda je vyjadrená v týchto slovách, aká veľ­ká radosť napĺňa ľudský rod! Dnes sa rodí Ten, ktorý večne existuje a stáva sa tým, čím nikdy nebol. Je Bohom a stáva sa človekom. Ale aj keď sa stáva človekom, zároveň zostáva Bo­hom. V kondaku1 na sviatok Christovho narodenia spievame: „Dnes Panna večného rodí“, to znamená, Ten, ktorý sa pred­večne rodí z Otca nevysloviteľným spôsobom, rovnako nevy­sloviteľným spôsobom sa dnes rodí z Panny. V jasliach leží Ten, ktorý má trón v nebesiach!

Ale čo znamenajú slová „dnes sa začína Bezpočiatočný“? Tieto slová vyjadrujú pravdu o tom, že Boh Slovo, druhá oso­ba Svätej Trojice, sa večne rodí z Otca a ako Boh nemá počia­tok. Teda je takým istým Bohom, ako Boh Otec, súpodstatný s Ním. Ale Boh Slovo, druhá osoba Svätej Trojice, svojím na­rodením z Panny vstupuje do času a začína sa Jeho život ako narodeného Isusa Christa, Spasiteľa (Záchrancu) ľudského ro­du.

Pravdou je, že z Boha sa rodí Boh, pravdou je i to, že z Panny sa rodí človek. V nebesiach je jediný, ktorý sa rodí len z Otca, Jeho Jednorodený Syn. A na zemi je jediný, ktorý sa rodí len z Panny, jej Jednorodený Syn. Pri Jeho nebeskom ro­dení si nemôžeme predstaviť matku, rovnako ako pri Jeho pozemskom rodení si nemôžeme predstaviť Otca. Boh Ho rodí Božím spôsobom a Panna Ho rodí zo Svätého Ducha, tak isto Božím spôsobom. A tak ľudskými slovami nemôžeme vysvet­liť Jeho nebeské rodenie, ani Jeho vtelenie.

Spolu so svätým Jánom Zlatoústym môžeme povedať: „Ten, ktorý sa nevysloviteľne rodí z Otca, pre mňa nevyjadri­teľne sa dnes rodí z Panny.“ Pravoslávna teológia zdôrazňuje fakt, že Panna porodila Syna a aj po pôrode zostala Pannou. Je to veľké a nepochopiteľné tajomstvo, že Panna porodila bez muža a opäť zostala Pannou. Toto tajomstvo ľudský rozum nedokáže pochopiť, ani objasniť. Boh, ktorý stvoril celý svet, ktorý stvoril všetky zákony prírody, tieto zákony môže zmeniť a v tomto prípade sa tak aj stalo. Svojim narodením ukázal svetu, že aj keď sa stal človekom, nenarodil sa ako človek, ale spôsobom, ktorý prináleží len Bohu.

Ten, ktorý stvoril Adama z panenskej hliny, Ten, ktorý potom z Adama stvoril ženu, sa dnes rodí z Panny Márie. Adam, vtedy bez ženy, dostal ženu, Panna, teraz bez muža, porodila muža. Adam zostal neporušený, keď mu Boh vybral rebro a stvoril ženu. Neporušená zostala i Panna, keď sa z nej narodilo dieťatko.

Diabol kedysi oklamal pannu Evu a teraz Boží anjel zves­tuje spasiteľnú zvesť Panne Márii. Kedysi Eva vyslovila slovo, ktoré sa stalo príčinou smrti a teraz Mária porodila Slovo, ktoré sa stalo príčinou večného života. Slovo Evy poukázalo na strom, ktorý vyhnal Adama z raja. Slovo Márie ukázalo na kríž, ktorý Adama opäť vrátil do Raja.

Od chvíle, kedy prví ľudia, Adam a Eva, porušili Božie prikázanie a boli vyhnaní z Raja, hriech vošiel medzi človeka a Boha ako stena nepriateľstva. Človek odstúpil od Boha, ktorý ho z lásky stvoril a upadol do područia diabla, hriechu a smrti. A tak, podľa slov svätého Jána Zlatoústeho, „pred prí­chodom Isusa Christa bola naša ľudská prirodzenosť ovládnu­tá diablom, hriechom a smrťou… Diabol nás oklamal, hriech nás zabil a smrť nás pochovala.“

Láskavý Boh neopustil úbohého človeka, ale poslal na zem svojho Jednorodeného Syna, aby sa stal človekom, ktorý bol stvorený podľa Božieho obrazu a Božej podoby. Túto pravdu spievame v ďalšej piesni slovami: „Christos sa rodí, aby obnovil dávno padlý obraz.“2

Je potrebné sa zamyslieť nad tým, že Pán nestvoril nejaké druhé telo, aby sa v ňom ukázal na zemi. Vzal na seba telo človeka, tú hmotu, z ktorej bol stvorený Adam. Medzi Bohom a človekom sa tak uskutočnilo tajomné zjednotenie a diabol, ktorý zotročil človeka, musel od neho utiecť. Boh sa stáva človekom, ale rodí sa ako Boh.

Pravoslávne bohoslužobné piesne na sviatok Christovho narodenia sú preniknuté veľkou teológiou a napĺňajú nás veľ­kou radosťou a optimizmom. Tieto slová opakujeme každý rok, a predsa vždy sú to pre nás akoby nové slová, slová našej spásy, na ktoré možno pri každodennom zhone pozabudneme. Pravoslávna cirkev sústreďuje svoju pozornosť na in­tenzívny bohoslužobný život veriaceho kresťana, aby realita Christovho narodenia prenikla hlboko do srdca každého z nás a aby sme sa radovali z toho, že „Boží Lógos sa stal človekom, aby sme sa my stali bohmi,“ ako hovorí svätý Atanáz Veľký.

Boh je Bohom podľa svojej Božej prirodzenosti a človek má možnosť stať sa bohom podľa Božej blahodate, keď zarea­guje na veľkú a spasiteľnú udalosť pre všetkých ľudí na tomto svete: „Dnes sa v Betleheme Christos rodí z Panny… a Slovo sa stáva telom,“ prijíma ľudskú prirodzenosť každého z nás, aby ju vyniesol k Božiemu trónu, už nie v hriechu a smrti, ale slobodnú od hriechu a smrti, slobodnú od moci diabla, preto zbožštenú.

Ján Zozuľak

Kondak je krátka bohoslužobná pieseň, ktorá objasňuje podstatu oslavovaného sviatku. 2 Z cirkevnej piesne rannej bohoslužby (utrene) na sviatok Chris­tovho narodenia na Boh Pán – i teraz (Pripravuje sa Betlehem…).

Christovo narodenie