/ Svätí a starci - Svedectvá / Serafim Sarovský v pustovni

Serafim Sarovský v pustovni

 

 Serafim Sarovský v pustovni

 

Po tvrdom duchovnom zápase v monastieri a po veľkom úsilí o očistenie duše od vášní ctihodný Serafim Sarovský dosiahol vysoký stupeň duchovnej dokonalosti a jeho duša horela túžbou po pustovníckom živote. Bol odhodlaný praktizovať ešte prísnejšiu askézu a pripravený realizovať tesnejšie zjednotenie s Christom.

Serafim odišiel do pustovne po smrti igumena Pachomija, ktorý mu dal požehnanie na takýto spôsob askézy. Telesné pozostatky svojho milovaného starca vyprevadil do hrobu s horkými slzami, pretože Pachomij ho prijal a viedol počas všetkých etáp mníšskeho života, až kým dozrel na pustovníka. Ctihodný Serafim dostal požehnanie aj od starca Izaiáša, nového igumena, a 20. novembra 1794 opustil monastier. Definitívne odišiel do svojej pustovníckej kélie, kde ho čakal ešte ťažší zápas.

Kélia ctihodného Serafima sa nachádzala v ťažko prístupnom lese borovíc, na brehu rieky Sarovka na vysokom kopci, šesť až sedem kilometrov od monastiera. Bola to drevená izba s krbom. Vedľa kélie ctihodný Serafim vysadil malú záhradu a urobil včelín. V jeho blízkosti žili osamelým životom aj iní sarovskí pustovníci. Táto oblasť, ktorú tvorili pahorky zarastené krovím a kélie pustovníkov, istým spôsobom pripomínala Svätú Horu Atos, preto Serafim nazýval svoj nový príbytok Svätou Horou. Iným pustejším miestam lesa dal rôzne pomenovania Svätých Miest: Jeruzalem, Nazaret, Betlehem, Jordán, Golgota, Olivová hora a Tábor, aby podľa možnosti čo najživšie cítil sväté udalosti pozemského života Spasiteľa Isusa Christa, ktorému definitívne odovzdal celú svoju vôľu a celý svoj život. Serafim sa rozhodol napodobňovať Christa a kázať o Ňom všetkým návštevníkom, ktorí za ním prichádzali.

Na brehu rieky, akoby sa nachádzal na brehu rieky Jordán, si pripomínal kázanie svätého Jána Krstiteľa a krst Spasiteľa. Kázeň Isusa Christa na hore a Blaženstvá čítal na kopčeku vedľa rieky. Na inom vyvýšenom mieste, ktoré nazýval Hora Premenenia, si predstavoval svätých apoštolov, akoby boli prítomní, a rozmýšľal o sláve Premeneného Pána. Prenikal do hustejšieho a neprístupného lesa, aby si pripomínal Christovu modlitbu v Getsimanskej záhrade a hlboko dojatý z bolestnej agónie Isusa Christa sa so slzami modlil za svoju spásu. Na takzvanej Olivovej hore duchovne nazeral slávu Christovho vystúpenia na nebo a Jeho prebývanie po pravici Otca.

 

Prevzaté z knihy: ZOZUĽAK, J.: Ctihodný Serafim Sarovský. Užgorod 2009.

 

Serafim Sarovský v pustovni