Uzdravenie Serafima Sarovského
V roku 1780 Prochor (Serafim Sarovský) vážne ochorel. Opuchlo mu celé telo, takže mal strašné bolesti a nehybný zostal ležať na svojej tvrdej posteli. Lekár tam nebol a nepomáhal mu žiaden liek. Podľa príznakov trpel na vodnatieľku. Trvala tri roky, z ktorých rok a pol pretrpel pripútaný na lôžku. Počas celého tohto obdobia z jeho úst nevyšlo ani jediné slovο reptania. Telom aj dušou sa odovzdal Bohu a ustavične sa modlil, pričom svoju posteľ ovlažoval vlastnými slzami. Kým bol chorý, jeho duchovný otec Jozef mu slúžil ako poslušník, igumen Pachomij sa od neho nevzďaľoval ani na chvíľu, otec Izaiáš a ostatní starci a bratia sa o neho tiež veľmi starali. Igumen Pachomij sa bál o život chorého, preto mu nakoniec rozhodne navrhol, že zavolajú lekára, ale Prochor ešte rozhodnejšie odmietol lekársku pomoc. Povedal mu:
– Otče, ja som sa odovzdal nášmu Pánovi Isusovi Christovi a Jeho čistej Matke a keď ma chcete zahrnúť svojou láskou, dajte mi nebeský liek, svätú Eucharistiu.
Otec Jozef po prosbe chorého Prochora, a pretože aj sám to veľmi chcel, slúžil celonočné bdenie a svätú liturgiu spolu s bratmi monastiera a modlili sa za trpiaceho. Po svätej liturgii Prochor, ako bol pripútaný na lôžku, vyspovedal sa a prijal najčistejšie Telo a Krv Isusa Christa. Po svätom Prijímaní sa mu zjavila Presvätá Bohorodička v nevysloviteľnom svetle v sprievode svätých apoštolov Jána Teológa a Petra. Obrátila svoju tvár k Jánovi, ukázala na Prochora a povedala:
– Tento je z nášho rodu.
Potom sa pravou rukou dotkla Prochorovej hlavy a v tej chvíli tekutina, ktorá naplnila jeho telo, začala prúdom vytekať z jedného otvoru, ktorý sa otvoril na jeho pravom stehne. Prochor sa čoskoro úplne uzdravil a len znak po rane, z ktorej vytekala tekutina, zostal navždy na jeho tele.
Po tejto udalosti na mieste, kde sa zjavila Bohorodička, bol postavený dvojposchodový chrám a vedľa, na mieste, kde bola Prochorova kélia, bola postavená nemocnica. Prochor na príkaz igumena organizoval zbierky na stavbu a vlastnými rukami zhotovil svätý oltár z kyparisovho dreva pre spodný chrám nemocnice. Toto miesto bolo posvätené zázrakom, preto ctihodný Serafim prijímal svätú Eucharistiu do konca života v tomto chráme, aby stále pamätal na veľké Božie dobrodenie, ktoré sa mu zjavilo na tomto mieste.
Prevzaté z knihy: ZOZUĽAK, J.: Ctihodný Serafim Sarovský. Užgorod 2009.
Uzdravenie Serafima Sarovského
