Svätý Sáva Posvätený
Keď Eutym Veľký videl silnú vieru Sávu (Posväteného), rozhodol sa zobrať ho so sebou spolu s Dometianom do púšte, neďaleko Mŕtveho mora. Eutym Veľký a Dometian každý rok po sviatku Bohozjavenia asketicky žili ďaleko v nevľúdnej púšti, kde strávili Veľkú Štyridsiatnicu. Pred sviatkom Christovho zmŕtvychvstania sa vracali do monastiera a zobrali so sebou aj ctihodného Sávu. Všetci traja s veľkou horlivosťou odišli na celkom pusté a nehostinné miesto, ktoré sa stalo miestom ich duchovného zápasu, kde prežívali tvrdé dni pôstu a modlitby.
Cesta po púšti bola nesmierne náročná. Slnko pálilo ich telá a vysušovalo im pery. Smäd sa pre nich stal krutým nepriateľom. V istej chvíli vyčerpaný Sáva spadol na zem a Eutym, obdivuhodný atléta púšte, okamžite padol vedľa neho na kolená a so slzami v očiach prosil Boha:
– Pane, zľutuj sa nad svojím služobníkom, je ešte veľmi mladý. Daj nám vodu, aby nezomrel od smädu!
Vo chvíli, keď zbožne a s hlbokou vierou prosil Boha, udrel po zemi a nejakým predmetom začal hrabať. Zo zeme vystriekla osviežujúca, priezračná a chutná voda. Sáva sa napil a hneď sa cítil lepšie. Dostal od Boha silu a mohol pokračovať ďalej.
Ctihodný Sáva sa vo všetkom snažil napodobňovať Eutyma Veľkého, ale táto jeho snaha ho veľmi vyčerpala. Získanie cností a Eutymovu duchovnú úroveň si vyžadovalo veľmi tvrdý asketický zápas.
O krátky čas Sávov veľký učiteľ Eutym zosnul a jeho duša odišla k nebeskému Otcovi. Po jeho zosnutí Sáva odišiel ešte ďalej do púšte k rieke Jordán, kde v tom čase asketicky žil aj Gerasim Veľký. Sáva mal vtedy 35 rokov.
V tomto veku mu diabol pripravil strašný boj. Ani na chvíľu ho nenechal na pokoji. Tajne i zjavne ho zastrašoval a vyhrážal sa mu. Prekážali mu Sávove veľké cnosti, preto ho chcel vyhnať z púšte. Raz v noci po vytrvalej modlitbe a vyčerpávajúcom pôste si ctihodný Sáva ľahol. Chcel si trochu pospať a oddýchnuť. Predtým, než zatvoril oči, zbadal okolo seba hady, škorpióny a ďalšie nespočetné plazy, ktoré na neho lesklými očami pozerali a naháňali mu strach a hrôzu. Vystrašený Sáva vstal, ale hneď si spomenul na úskoky diabla a s odvahou sa pomodlil. V tej chvíli jedovaté hady a ostatné plazy zmizli.
O niekoľko dní ho diabol znovu zastrašoval. Ukázal sa mu ako strašný lev s otvoreným pyskom a dravými pazúrmi. Svätý Sáva poznal pasce diabla a opäť zvíťazil pomocou najsilnejšej zbrane – modlitby.
Sáva na púšti prežil celé štyri roky a potom sa rozhodol vystúpiť na vysokú horu. Keď tam raz v noci sedel a obdivoval veľkoleposť nebeských hviezd, objavila sa pred ním pekná žena, oblečená do žiarivých šiat, ukázala mu na skalu a povedala:
– Sáva, usídli sa v tamtej jaskyni, ktorá je na východ od skaly. Ja ti tam budem pomáhať.
V tej chvíli Sávu naplnil neopísateľný pokoj. Bez protestovania odišiel k jaskyni, akoby ho viedla nejaká ruka. Mal vtedy 40 rokov.
Táto jaskyňa bola na ťažko prístupnom mieste, veľmi ďaleko od vody. Nebola tam žiadna potrava, len trochu trávy. Boh, ktorý chcel, aby sa tam usídlil, ho nenechal bez pomoci. Osvietil niekoľkých Izmaelcov a priviedol ich na toto miesto, kde sa usídlili. Pravidelne mu nosili chlieb a ďalšie potraviny. Svätý Sáva žil v jaskyni päť rokov a vďaka prísnej askéze, pôstu, modlitbe a neochvejnej viere diablove pokušenia prestali.
Sáva sa stal veľkým askétom a začali ho navštevovať mnohí mnísi, ktorí obdivovali jeho prísny duchovný zápas. Na severnej strane hory postavil vežu a chrám, kde slúžili všetci kňazi, prechádzajúci okolo tohto miesta.
Ján Zozuľak
