Peklo a raj
Istý svetský otec prišiel k starcovi Paisijovi Svätohorskému a sťažoval sa, že jeho deti mu krivdia, ale nemal pravdu. Starec sa usiloval presvedčiť ho, že túto vec musí vyriešiť duchovne a povedal mu:
– Veď pre teba sú to cenné papiere, ktoré dostaneš hore (po smrti).
A on mu odpovedal:
– Otče, neverím, že existuje peklo, raj a posmrtný život. Nikto sa nevrátil z iného života, aby nám povedal, či existuje alebo nie. Ja verím len tomu, že existuje nejaká vyššia moc.
Starec sa zasmial a povedal mu:
– Aj to je niečo! Čo povieš, ak by neexistoval iný život a Christos, sú šialení toľkí mnísi, žijúci na púšťach a odopierajúci si všetky pozemské blahá? Keďže si sa vôbec nezaoberal duchovnými vecami, nevieš nič o duchovnom živote. A pokiaľ ide o peklo a raj, existujú. Obidve skutočnosti prežíva duša, sú to duševné stavy. Peklo nie je miesto s kotlami a ohňom. Poviem ti príklad, aby si to pochopil:
Povedzme, že teraz spíš a niečo sa ti sníva. Vidíš, že niekam ideš a kradneš. Hneď po tom do tvojej duše vchádza strach, aby ťa azda niekto nezbadal. Zrazu si ťa všimnú a chcú ťa chytiť. V tej chvíli napínaš nohy, bojíš sa, aby ťa nechytili, aby ťa nezabili. Pociťuješ nervozitu a úzkosť, či nakoniec unikneš. Náhle vidíš, ako ťa obkľúčili. Tvoja duša sa napĺňa zúfalstvom, sklamaním, strachom kvôli tomu, čo ti môžu urobiť. Oblieva ťa studený pot a prehadzuješ sa na svojej posteli. V takomto stave sa zobudíš a zisťuješ, že to bol sen, zdanie. Postupne sa začínaš upokojovať a prichádzaš k sebe.
Všetky tieto stavy prežívala tvoja duša a tvoje svedomie. Boli to niekoľké okamihy malého pekla, zlého duševného stavu a skúsenosti. Tvoju dušu zachvátil strach, hrôza, úzkosť, nervozita, zúfalstvo a sklamanie.
Nuž, peklo nie sú kotly, v ktorých sa varia duše, ale stav, v ktorom sa ocitne duša po svojom oddelení od tela. Keď zistí a uvidí celú pravdu, bude strašne trpieť, že tu neverila v Christa a tomu, čo hovoril o budúcom živote. Bude pociťovať výčitky v omnoho väčšej miere a bude prežívať všetky tieto stavy strachu, nervozity, hrôzy, zúfalstva, sklamania atď. Toto je peklo.
Podobne je to aj s rajom. Povedzme, že máš jedného syna, ktorého veľmi ľúbiš, a on sa dlhé roky plaví po vzdialených moriach. Keď spíš, zrazu ho v sne vidíš prichádzať. V tej chvíli ťa ovládne veľké dojatie, nevysloviteľná radosť a láska a začínaš bežať, aby si ho objal a pobozkal. Hoci tvoje srdce búši a div sa nerozbije od veľkej radosti, náhle sa zobudíš a vidíš, že to bol iba sen, a tak sa sklamaný dostávaš do svojho predošlého stavu. Všetky tieto okamihy, ktoré prežila tvoja duša, boli okamihy, ktoré sa podobali na rajské. Tvoja duša sa naplnila radosťou a láskou.
Týmto ti chcem ukázať, že existuje raj aj peklo. Samozrejme v malej miere začínajú už v tomto živote a napĺňajú sa v celej svojej realite v budúcom živote. Podobné stavy existujú v duši primerane jej obsahu. Ak nejaká duša má výčitky svedomia, pociťuje strach, hrôzu, nervozitu, zúfalstvo, nenávisť, nevraživosť, závisť, ohováranie atď., vtedy sa táto duša stala miestom pre peklo. Ak v duši zavládne láska, radosť, láskavosť, nádej, viera, zdržanlivosť, pokora atď., vtedy sa duša stala miestom pre raj.
Prevzaté z knihy: Jeromonach Christodoulos Svätohorský: Starec Paisij. Prešov 1999.
