Mníšsky život Cyrila a Metoda
Hoci mal Metod pred sebou sľubnú kariéru, nebol spokojný so svojimi administratívnymi povinnosťami. Svetské spory unavovali jeho dušu, ktorá túžila po večnosti, preto rezignoval a uchýlil sa do monastiera Polychroni na hore Olymp vo Vitýnii (Όλυμπος της Βιθυνίας), aby prepychový odev správcu vymenil za tmavý a chudobný odev mnícha. Tam sa cvičil v mníšskej poslušnosti a venoval sa štúdiu kníh.
Cisár Michal III. a patriarcha Fótios si vážili mnohé Metodove prednosti a snažili sa ho presvedčiť, aby sa stal arcibiskupom dôležitej provincie, ktorá potrebovala aktívneho pastiera, ale pokorný Metod odmietol prijať túto službu. Cisár a patriarcha ho proti jeho vôli následne vymenovali za igumena (predstaveného) monastiera Polychroni, v ktorom žilo v tom čase viac ako sedemdesiat mníchov.
V tom istom monastieri o krátko našiel duchovné útočisko aj Metodov mladší brat Konštantín, ktorý sa venoval výlučne ustavičnej modlitbe a štúdiu kníh. Na mnícha bol podstrihnutý neskôr, päťdesiat dní pred smrťou, a prijal meno Cyril. Predtým, než 14. februára 869 vo veku štyridsaťdva rokov zomrel a jeho telesné pozostatky boli uložené po pravej strane oltára chrámu svätého Klimenta, zavolal Metoda a povedal mu: „Hľa, brat môj, boli sme obaja záprahom, ktorý ťahal jedinú brázdu, a ja, pretože som dokončil svoj deň, padám na oranisku. Ale ty veľmi ľúbiš horu. Neopúšťaj pre horu svoje učenie, lebo čím môžeš byť skôr spasený?“
Konštantín-Cyril výrazom „hora“ myslí monastier na Olympe, ktorý si veľmi zamiloval pre jeho odľahlosť od svetského zhonu. Ťažká prístupnosť tejto oblasti poskytovala mníchom dokonalé ticho (ἡσυχία) pre isychastický spôsob života a Isusovu modlitbu srdca, čo bolo ideálnym kritériom pre zakladanie monastierov a isychastírií na tomto mieste už od 5. storočia. Na druhej strane k rozvoju monastierov výrazne prispela geografická poloha neďaleko Konštantínopola a existencia dôležitej cestnej siete vo Vitýnii. Tieto faktory spôsobili, že hora Olymp vo Vitýnii sa v 9. storočí stala najvýznamnejším mníšskym centrom Byzantskej ríše a spája sa so životmi mnohých významných osobností, medzi ktorými, okrem Konštantína Filozofa a Metoda, vynikali Teodor Studitský, či patriarchovia Tarásios a Nikifóros.
Konštantín a Metod si v monastieri Polychroni na hore Olymp osvojili byzantskú isychastickú tradíciu, na ktorú nadviazali a preniesli ju na územie Veľkej Moravy. Ich krátky pobyt na tomto území, sprevádzaný mnohými problémami, neumožnil zorganizovanie mníšskeho spôsobu života na Veľkej Morave. Celkom odlišná situácia nastala v Bulharsku, kde mali ich žiaci priaznivé podmienky a mohli pokračovať v práci, ktorú začali Konštantín a Metod, preto je pochopiteľné, že do slovanského prostredia sa byzantská isychastická tradícia dostala a ďalej rozvíjala až prostredníctvom ich žiakov, ktorí ju preniesli na územie Bulharskej ríše, kde sa už v 10. storočí začali stavať prvé monastiere.
Jeden z prvých monastierov na Ochride založil ochridský arcibiskup Kliment, žiak Konštantína a Metoda. O Klimentovom založení monastiera na Ochride predtým, než sa stal arcibiskupom, hovorí jeho životopisec Teofylakt, ochridský arcibiskup. Na brehoch Ochridského jazera začiatkom 10. storočia založil monastier aj Naum, žiak Konštantína a Metoda, ktorý sa predtým usadil v už existujúcom Patlejnskom monastieri neďaleko Plisky, hlavného mesta prvej Bulharskej ríše.
Ján Zozuľak
