Zamyslenie nad púťou do Ladomirovej

Pre našu spásu je potrebné a užitočné navštevovať sväté miesta Pravoslávnej cirkvi v rôznych kútoch sveta. Obzvlášť dôležité je navštevovať sväté miesta našej miestnej Pravoslávnej cirkvi na Slovensku, ktoré dlhé roky vo viere upevňovali našich predkov a v súčasnosti upevňujú vo viere aj nás. Našou úlohou je privádzať k viere u upevňovať ju v srdciach našich potomkov.
Jedným zo svätých miest na Slovensku je chrám bývalého pravoslávneho monastiera v Ladomírovej. Toto miesto je naplnené Božou blahodaťou vďaka modlitbám a duchovným zápasom tam pôsobiacich mníchov. V roku 1931, teda pred 95 rokmi, mnísi priniesli do monastiera sväté ostatky viacerých svätých, ale hlavne čiastočku z hlavy svätého Jána Krstiteľa. Hoci je chrám zasvätený svätému archanjelovi Michalovi, prinesené ostatky svätého Jána Krstiteľa boli dôvodom, aby bol sviatok Sťatia čestnej hlavy Jána Krstiteľa dlhé desaťročia považovaný za druhý chrámový sviatok. Pri príležitosti sviatku sa na toto sväté miesto schádzajú pútnici a veriaci z celého Slovenska. Počas celonočného bdenia modlitebne oslavujú Boha, Presvätú Bohorodičku, svätého proroka a Predchodcu Jána Krstiteľa i ostatných svätých, ktorých sväté ostatky sa dodnes nachádzajú v tomto chráme. Vyvrcholením sviatku je svätá liturgia v nedeľu.

Písal sa rok 1991, keď otec Ján Zozuľak prišiel s myšlienkou zorganizovať 1. ročník mládežníckej púte zo Stropkova do chrámu v Ladomírovej na oslavu sviatku Sťatia čestnej hlavy Jána Krstiteľa. Vtedy ešte netušil, že rozbehol „štafetu s pochodňou“, ktorú po 6. ročníku musel kvôli pracovným povinnostiam odovzdať, ale nesenie ktorej niekým iným pretrvá až do súčasnosti. Odovzdaná „pochodeň“ LEN a LEN vďaka Božej blahodati „horí“ a je nesená Jozefom Jurčišinom až k tohtoročnému 36. ročníku.
Púť začala svätou liturgiou o 6:30 hod. v chráme Položenija rizy Presvätej Bohorodičky v Stropkove, ako po iné roky. Po raňajkách o 8:15 hod. prof. MUDr. Mária Belovičová pútnikom priblížila život a pôsobenie ctihodného Jóva Uhoľského. O 9:15 hod. nasledovala panychída pri hrobe otca Petra Cupera, ktorý pútnikov v roku 2010, dva mesiace pred smrťou, vyprevádzal na vtedy jubilejnú 20. púť poslednýkrát.
Stojí za zmienku, že to bol kňaz, ktorý mal k pravoslávnemu monastieru v Ladomírovej veľmi vrúcny vzťah. Ako malý chlapec spolu s kamarátmi (teraz už nebohými vladykom Lavrom a vladykom Florom) veľmi často navštevoval monastier, pomáhal mníchom pri rôznych prácach a trávil tam mnoho času. Moleben za pútnikov, vzdanie úcty svätému krížu, ikonám, podpisy do kroniky a spoločnú fotografiu pred chrámom pútnici stihli do 10:15 hod. pred vykročením na púť.
Modlitby, duchovné piesne a spoločné rozhovory sprevádzali účastníkov púte v chladnejšom počasí 14 kilometrov až do chrámu Pokrova Presvätej Bohorodičky v dedinke Vagrinec, kde pred chrámom privítal pútnikov otec Vilo Kimák, správca cirkevnej obce. Poslednou zastávkou bolo nádvorie domu rodín Krajňákových, Šmajdových a Marcinových, kde sa pútnici posilnili dobrotami týchto obetavých ľudí pred dvomi poslednými kilometrami. Zástavy, kríže, ikony, ale najmä sväté ostatky ctihodného Alexandra Svirského*, ktoré sme mali možnosť niesť počas celej púte, umocňovali nádhernú a neopísateľnú duchovnú atmosféru až do cieľa našej cesty: chrámu svätého archanjela Michala v Ladomírovej, pred ktorým nás srdečnými slovami privítal otec Pavol Kačmár, správca cirkevnej obce.
Veľká Božia blahodať priviedla na toto sväté miesto mnohých pútnikov, ktorých počet od jej 1. ročníka vzrástol desaťnásobne! Počet účastníkov 36. ročníka púte bol naozaj úctyhodný – 365 pravoslávnych veriacich rôzneho veku nielen zo všetkých kútov Slovenska, ale aj z Čiech, Poľska, Jordánska a Austrálie. Možno ich bolo aj viac. Boh vie.
Veľké SPASI HOSPODI je adresované všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom aj toho roku podieľali na príprave tejto nádhernej a Bohom požehnanej púte.

Jozef Jurčišin

* O svätom Alexandrovi Svirskom pozri: https://www.pravoslavnekrestanstvo.sk/svati-a-starci-svedectva/svaty-alexander-svirsky/