Návrat človeka k Bohu
V nádhernom podobenstve o márnotratnom synovi každý človek môže vidieť sám seba. Je to náčrt duchovného rozpoloženia každého z nás. Toto podobenstvo bolo právom nazvané Evanjeliom Evanjelia a veľmi správne bolo povedané, že aj keby sa stratili všetky Evanjeliá a zachovalo by sa len podobenstvo o márnotratnom synovi, bolo by postačujúcim dôkazom nekonečnej Božej lásky k človeku, preto ho mnohí nazývajú „podobenstvom o dobrosrdečnom otcovi“, nie „podobenstvom o márnotratnom synovi“.
Toto podobenstvo môžeme rozdeliť na štyri základné časti:
- a) Následky hriechu – odpadnutie,
- b) pokánie,
- c) nekonečná láska Boha Otca,
- d) suchá necirkevná „láska“ staršieho syna.
Evanjelista Lukáš (Lk 15, 11– 32) toto podobenstvo opisuje takto:
Isus povedal: „Istý človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: „Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.“ A on im rozdelil majetok. O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odišiel do ďalekej krajiny a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trpieť núdzu. Išiel teda a uchytil sa u jedného obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje pole pásť svine. I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi*, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával. Vstúpil do seba a povedal si: „Koľko nádenníkov môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otec, zhrešil som proti nebu aj proti tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.“ Vstal a šiel k svojmu otcovi.
Ešte bol ďaleko, keď ho zbadal jeho otec. Zľutoval sa nad ním, pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. Syn mu povedal: „Otec, zhrešil som proti nebu aj proti tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.“ Ale otec povedal svojim sluhom: „Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a radujme sa, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.“ A začali sa radovať.
Jeho starší syn bol na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. Ten mu povedal: „Vrátil sa tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.“ On sa však nahneval a nechcel vojsť dnu. Otec vyšiel a prosil ho. Ale on odpovedal otcovi: „Pozri, toľko rokov ti slúžim, nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. No keď prišiel tento tvoj syn, ktorý ti premárnil majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.“ Ale on mu povedal: „Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. Ale patrilo sa veseliť a radovať, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.“
Prevzaté z knihy: Nektarios Antonopoulos: Návrat. Prešov 2001.
* V origináli je použité… από των κερατίων… Κερατιά alebo χαρουπιά je druh stromu, ktorého plody sa nazývajú χαρούπι, teda svätojánsky chlieb.
