Rozlúčka s naším duchovným otcom
„Blažená je cesta, po ktorej dnes kráča jeho duša…“
Náš milovaný otec Štefan,
dnes je nám ťažko na srdci nie preto, že sme stratili nádej, ale preto, lebo prichádzame o tvoju prítomnosť medzi nami tu na zemi, o tvoj láskavý pohľad a ohnivé slová, ktoré v nás rozpaľovali plameň viery.
Stojíme pri tebe, ako sme pri tebe stáli počas tvojich posledných chvíľ na zemi a cítime, že po tvojom zosnutí zostalo prázdno, ktoré bude veľmi ťažké zaplniť. Náš smútok však utešuje vďačnosť za všetko, čo sme sa od teba naučili.
Bol si naším duchovným vodcom: naučil si nás, čo znamená skutočné pokánie a ako máme kráčať po ceste modlitby.
Bol si našou útechou: pod tvojím epitrachiľom počas svätej spovede tisíce ľudí našlo úľavu a bezpečný prístav pred búrkami sveta.
Bol si pre nás príkladom: učil si nás svojím životom, svojou pokorou a nekonečnou láskou k svätej liturgii.
Zanechal si nám duchovný odkaz, ktorý s plynutím času nehasne. Tvoje slová, tvoje knihy, ale najmä tvoj charakter, zostanú majákom, ktorý nám bude ukazovať cestu k Christovi, ktorého si tak veľmi miloval a slúžil Mu.
Otec Štefan, teraz, keď kráčaš k Nebeskému oltáru, nezabudni na nás. Ako sme my boli pri tebe do posledného výdychu, zostaň aj ty vedľa nás svojimi modlitbami.
Želáme ti dobrý raj a príjemné stretnutie v Christovej náruči.
Nelúčime sa s tebou, pretože tvoje učenie žije v našich srdciach. Budeme pokračovať, pretože Christova láska je prístav, ktorý všetci hľadáme.
S vďačnosťou za všetko, tvoje duchovné deti.
