Starec Paisij a mladíci
Raz prišiel mladík s dlhými vlasmi ako chvost koňa. Starec Paisij Svätohorský sa ho opýtal:
– Šuhaj, akú prácu vykonávaš?
– Som študent.
– Máš urobené všetky skúšky?
– Potrebujem urobiť osem skúšok.
– Keď ich chceš urobiť, poď, ostrihám ťa, – povedal mu prívetivo.
Vošiel do kélie, priniesol nožnice a ostrihal ho. Mládenec to považoval za požehnanie; povedal to aj iným a aj oni prichádzali, aby dostali podobné požehnanie. „Mnohých som ostrihal,“ hovoril starec. „Otče, čo robíte s ich vlasmi?“ „Nechávam si ich a sadím ich plešatým,“ odpovedal žartovne.
A inokedy pokorne uviedol: „Ak existuje možnosť, že budem spasený, bude to vďaka modlitbám matiek. Vieš, koľko listov dostávam, v ktorých mi dojaté ďakujú, že som presvedčil ich synov, aby si ostrihali vlasy a vybrali náušnice?“ Nechcel, aby si muži pestovali dlhý chumáč vlasov, pretože to považoval za zženštilosť, a uvádzal citát apoštola Pavla: „Je mužovi na potupu, keď má dlhé vlasy.“
Keď videl mladíkov s dlhými vlasmi, pýtal sa ich: „Vlasy si nechávajú tí, ktorí zasvätili svoj život Bohu, a tí, ktorí sú roztržití. Vy ku ktorej skupine patríte?“
Prevzaté z knihy: Jeromních Isaak. Život starca Paisija Svätohorského, 1. diel. Bratislava 2020
