Nikodím Svätohorský

Svätý Nikodím Svätohorský sa vyznačoval presnosťou viery, ctihodnosťou života, asketickými a duchovnými zápasmi, cnosťami, štúdiom a svojimi spismi. Tri základné mníšske cnosti: poslušnosť, panenstvo a nemajetnosť dokonale zachovával vo svojom živote. Z celej sily svojej duše si zamiloval Christa, Presvätú Bohorodičku, svätých a Cirkev. Žil Evanjeliom, Patrológiou, Synaxaristom, Pidáliom, Gerontikom, Evergetinom a Lausaikom. Svoj zrak mal upriamený k večnosti, ale sledoval aj bežnú realitu.

Bol čelným predstaviteľom obnovného hnutia, nazývaného posmešne Kollyvadovci, pre ktorých toto pomenovanie nakoniec bolo titulom cti. Spolu s rovnako zmýšľajúcimi a spolubojovníkmi, ctihodným Makáriom Notarasom, Atanásiom Parským a ďalšími sa podieľal na náprave duchovenstva, obnove mníšstva a posilnení všetkých veriacich.[1] Všetko toto konal prostredníctvom poučení, listov, spisov, chválospevov, vydaní, prekladov a kázní. Hovoril o častom svätom Prijímaní, o presnom zachovávaní svätých kánonov Cirkvi, vyvracal falošné učenia a herézy, preto bol prenasledovaný a pretrpel mnohé trápenia. Tak sa však ukázal ako vyznávač viery.

Boží a svätý Nikodím svojou usilovnosťou, trpezlivosťou, húževnatosťou, štúdiom, pamäťou, bystrosťou a uvážlivosťou bol vrcholným predstaviteľom mníšskeho života a vynikajúcim vychovávateľom v pravoslávnej duchovnosti. Je výnimočným a nadčasovým učiteľom Pravoslávnej cirkvi. Je elitným fenoménom, ktorý kombinuje prirodzené a Božie dary, asketickosť a ctihodnosť života, ako aj bohatú spisovateľskú tvorbu. Počet jeho diel prevyšuje číslo sto. Je najviac píšucim spisovateľom vo svojej dobe.[2]

Ctihodný Nikodím spolu s ďalšími dôstojnými Kollyvadovcami obnovil isychastické učenie významného 14. storočia. Položil isychazmus na novšie základy a predstavil ho tak, aby sa stal vlastníctvom všetkých. Podľa jerodiakona Kozmasa Agiopavlitského „18. storočie na Atose sa v mnohom podobá na 14. storočie… Plejáda vzdelaných, múdrych a svätých mužov zdobí Atos v 18. storočí, a zvlášť v jeho druhej polovici. Veľkosťou nad všetkými vyniká veľký svätohorec Nikodím z ostrova Naxos, ktorého knižnica obsahuje všetky zbožné cirkevné pramene, znamenité bohatstvo nášho národa.“[3] Louis Petit o ňom píše: „Nikodím ako kanonista, liturgista, autor kníh týkajúcich sa životopisov svätých a asketického života, rovnako ako aj vydavateľ, je jedným z najplodnejších spisovateľov a nepochybne húževnatým mníchom, prostredníctvom ktorého je opäť preslávená Grécka Cirkev.“[4]

Mních Mojsej Svätohorský

preložil prof. ThDr. Ján Zozuľak, PhD

Nikodím Svätohorský

[1] Pozri ΓΡΙΤΣΟΠΟΥΛΟΥ, Τ.: Νικόδημος Αγιορείτης ο Νάξιος και το κίνημα των Κολλυβάδων.In: Επετηρίς Εταιρείας Κυκλαδικών Μελετών, č. 16/2000, s. 46 – 77.

[2] Pozri ΚΡΙΚΩΝΗ, Χ.:Άγιος Νικόδημος ο Αγιορείτης, Βίος και συγγραφικόν έργον. Αθήνα 2001.

[3]ΒΛΑΧΟΥ, Κ.:Η χερσόνησος του Αγίου Όρους Άθω και εν αυτή μοναί και οι μοναχοί πάλαι τε και νυν. Θεσσαλονίκη 2005², s. 110 – 111.

[4] PETIT, L.: Nicodéme l´ Hagiorite. In: Dictionaire de Theologie Katholigue, 6. diel, s. 486 – 490.