Prežívanie nestvoreného Svetla
V našich bohoslužobných knihách existuje modlitba, ktorú čítame na konci Prvej hodinky:
„Christe, pravdivé svetlo, ktoré osvetľuje a posväcuje každého človeka prichádzajúceho na svet (myslí sa tým pravoslávny kresťan, ktorý bol pokrstený v mene Otca i Syna i Svätého Ducha), nech sa v nás odráža svetlo Tvojej tváre, aby sme v nej videli neprístupné svetlo, a nasmeruj naše kroky k vykonávaniu Tvojich prikázaní, na príhovory Tvojej najčistejšej Matky a všetkých Tvojich svätých. Amin.“
A v tropári na sviatok Premenenia Pána spievame:
„Nech Tvoje večné svetlo žiari aj nám hriešnym.“
Raz sa ma môj starec Efrém, ktorý mal dar rozlišovania, opýtal:
„Povedz mi, otče môj, túto neprístupnú krásu nestvoreného Svetla Božej osoby Isusa Christa chcú dosiahnuť len askéti a pustovníci, a vo všeobecnosti mnísi, alebo za ňu prosí naša Cirkev pre všetkých kresťanov?“
Túto otázku mi položil preto, lebo istým spôsobom som odmietal uveriť, že my, kňazi vo svete, môžeme vo Svätom Duchu prežívať nestvorené Svetlo! A skutočne, kňaz prostredníctvom tejto modlitby prosí a modlí sa, aby sme všetci získali toto neprístupné Svetlo! Nie, aby sme dosiahli osvietenie mysle, ale aby sme sa celí stali svetlom!
Pochopiteľne sa vyžaduje dlhý čas, povedal by som veľa rokov úsilia, námahy, bolesti, prenasledovania, nespravodlivosti, ponižovania, urážania, pošliapavania egoizmu a samoľúbosti až do krvi! Svätí Otcovia našej Cirkvi nás ubezpečujú: „Daj krv a prijmi Ducha i Božiu blahodať.“
Prevzaté z knihy: Anagnostópoulos, Š. Môj starec Efrém. Bratislava 2022.
Prežívanie nestvoreného Svetla
