Biely holub
Raz bol môj starec Efrém v Palestíne, a keď vošiel do Božieho hrobu, posvätené a celkom čisté oči jeho duše na vrchole Božieho hrobu okamžite zbadali prichádzať úplne bieleho holuba, dvojnásobnej veľkosti ako bežné holuby, s roztiahnutými bielymi krídlami, ktorý zostal nehybne stáť na mieste. S potešením ho sledoval, ako postupne začal žiariť neprístupným svetlom, ktoré zahalilo celý chrám.
Presne tú istú udalosť mi vyrozprávali aj dve čisté duše, jedna z Kréty a druhá zo stredného Grécka (ešte žijú, preto nepoviem ich mená). Počas bohoslužby schádzania svätého Svetla, dve-tri minúty predtým, než patriarcha vyšiel z Božieho hrobu a povedal: „Príďte a prijmite svetlo“, videli prichádzať bieleho holuba, ktorý nehybne zostal stáť s roztiahnutými krídlami, a celý chrám sa naplnil svetlom.
Aj kňaz, ktorý ma pokrstil, otec Teódoros, mi potvrdil, že v jednej dedine neďaleko Drámy (nepamätám si presne, v ktorej) duchovný správca, otec Geórgios, nikdy nevykonal posvätenie čestných Darov, ak predtým neprišiel Svätý Duch v podobe holuba obklopený oslňujúcim svetlom.
Len počas svätej liturgie na sviatok Narodenia Isusa Christa v roku 1943, keď sme sa ešte nachádzali pod bulharskou okupáciou a kvôli zákazu vychádzania sa svätá liturgia začínala po deviatej hodine ráno, sa vo chvíli posvätenia čestných Darov neobjavil holub, Svätý Duch, ale oneskoril sa o viac ako dvadsať minút.
Prevzaté z knihy: Anagnostópoulos, Š. Môj starec Efrém. Bratislava 2022
