/ Svätí a starci - Svedectvá / Spomienky na starca Paisija

Spomienky na starca Paisija

Spomienky na starca Paisija

 

Rôzne okolnosti a duchovné potreby ma veľmi často viedli do skromnej kalyvy starca Paisija. Stále som sa snažil získať jeho radu a túžil som byť vedený jeho otcovskou láskou. No nedosahoval som duchovný pokrok, pretože ma ovládla nedbanlivosť, avšak z tohto môjho snaženia vzišlo aj niečo dobré. To, čo mi hovorieval starec, som si zaznamenával s nádejou, že možno niekedy budem úprimnejší a pomocou poznámok oživím svoju pamäť a začnem konať to, čo mi radil, aby som bol spasený. Ale keď som videl, že s plynutím času nenachádzam duchovné odhodlanie, rozhodol som sa odovzdať všetky moje poznámky tým, ktorí ho majú. Povedal som si, že by sa spolu so mnou nemali stratiť aj starcove slová, ktoré sú vzácne, rovnako ako vzácny bol aj čas, ktorý mi starec venoval počas rozhovorov.

Tieto moje poznámky som nikdy nemal v úmysle použiť na napísanie knihy. Rozhodol som sa ich však uverejniť, pretože som v úvode starcovej knihy o Chadzi-Georgiovi čítal nasledujúce slová: „Potomkovia majú stále svätú povinnosť opisovať úspechy svätých otcov svojej doby a ich úprimný zápas, ktorý uskutočňovali, aby sa priblížili k Bohu. Prirodzene, keď píšeme o našich svätých, je nám to na úžitok, lebo takto si na nich spomíname a vtedy sú svätí viac dojatí a pomáhajú nám, aby sme aj my prišli do ich blízkosti.

V celej tejto knihe sa budem snažiť nevnášať nič cudzie do svätých a pokorných slov starca a v čo najväčšej miere sa budem usilovať zachovať hodnovernosť jeho rozprávania. To je dôvod, prečo kapitoly tejto knihy nie sú usporiadané do formy kompaktných celkov. Rozhovory sú opisované samostatne, niekedy s určitými opakovaniami, ktoré však z rôznych strán „osvetľujú“ preberanú tému a nasledujú mnohé príklady z každodenného života, ktorými starec jedinečne vysvetľoval to, o čom hovoril.

Kniha obsahuje množstvo fotografií s cieľom uspokojiť všetkých, ktorí nemali možnosť stretnúť sa so starcom a vidieť jeho skromnú kalyvu. Takto sa budú môcť preniesť na miesto, kde žil, a vytvoria si aspoň nejaký obraz o jeho telesnom živote.

Skôr, ako sprístupním poznámky o starcovi, chcem sa poďakovať jeho láskou prekypujúcemu srdcu, ktoré bolo stále veľkorysé, cnostné a nežiadalo svoje uspokojenie, nebolo podráždené, nevšímalo si zlo, ale stále zahaľovalo moje duchovné poklesky, stále sa nádejalo, stále verilo, že nakoniec sa napravím, a neustále znášalo každú moju zlú charakterovú vlastnosť s nikdy neubúdajúcou láskou. Taktiež chcem poprosiť o odpustenie za to, že som veľakrát zarmútil jeho srdce, ktoré stále horelo za celé stvorenie.

 

Jeromních Christodoulos Angeloglou

Prológ ku knihe Starec Paisij. Bratislava 2015

Spomienky na starca Paisija