Arsénios Kappadocký
Bola Nedeľa pravoslávia v chráme Zmŕtvychvstania v Jeruzaleme. Bohoslužbu vykonával patriarcha Nikodím, spolu slúžili šiesti biskupi, dvanásti diakoni a viac ako štyridsať kňazov. Mnohí z kňazov boli pútnici z východu, Ruska a iných miest. Jedným zo spoluslúžiacich kňazov som bol aj ja. Po Veľkom vchode, keď patriarcha prečítal modlitbu a požehnal sväté Dary, jednému zo spoluslúžiacich kňazov zažiarila tvár, čo na mňa urobilo veľký dojem. Tento kňaz mal okolo sedemdesiat rokov. Opýtal som sa iných kňazov:
– Odkiaľ je tento kňaz?
Povedali mi:
– Je z Kappadokie a prišiel ako pútnik.
Po svätej liturgii som sa opýtal, či prišli aj iní pútnici z miesta, odkiaľ prišiel aj tento kňaz.
– Áno, povedali mi, s týmto kňazom prišli aj ďalší pútnici.
– Prosím ťa, – povedal som jednému z diakonov, – zavolaj jedného alebo dvoch pútnikov, ktorí prišli s týmto kňazom.
Diakon zakričal a prišli traja. Opýtal som sa ich:
– Ste z toho istého miesta ako kňaz, ktorý dnes spoluslúžil?
Odpovedali:
– Áno, sme z toho istého miesta a tento kňaz je náš.
Znovu som sa ich opýtal:
– Aký je spôsob jeho života? Je dobrým kňazom?
Povedali mi:
– Je to svätý človek a koná zázraky. Keď prečíta modlitbu nad chorým, uzdraví sa. Nielen my ho považujeme za svätého, ale aj Turci, pretože aj im robí zázraky a uzdravuje im chorých.
Prevzaté z knihy: Mních Paisij Svätohorský: Život starca Arsénia Kappadockého. Bratislava 2015.
