Pútnický zájazd k svätému Spiridonovi

Pravoslávna cirkevná obec v Topoľčanoch zorganizovala v dňoch 13. – 20. júna 2025 pútnický 8 dňový letecký zájazd na grécke ostrovy Kerkyra (Korfu), Pontikonisi a Erikusa. Pútnikov sprevádzal otec Ján Zozuľak.

Cieľom tohtoročného pútnického zájazdu bola návšteva ostrovov v západnom Grécku s krásnymi pamätihodnosťami, prírodou, plážami a chutným jedlom. Ostrov Kerkyra je známy tým, že v jednom z chrámov v hlavnom meste ostrova sa nachádzajú nerozložené (netlinne) ostatky svätého Spiridona, ktorý sa zúčastnil na 1. všeobecnom sneme v Nikei roku 325, kde obhajoval dogmatickú pravdu o Svätej Trojici. Ostatkom svätého Spiridona pútnici z celého Slovenska vzdali úctu a pri pobozkaní jeho nôh, na ktoré stále obliekajú papuče a tie následne rozstrihujú a rozdávajú pútnikom z celého sveta, mnohí ľudia pocítili nádhernú príjemnú vôňu, ktorá naplnila ich duše Božou blahodaťou a nesmiernou radosťou. Pútnici mali možnosť vzdať úctu aj svätej Teodore, svätým Jasonovi a Sozipatrovi, svätej Paraskeve Rímskej a mnohým ďalším svätým v rôznych chrámoch a monastieroch na celom ostrove.

S profesionálnym sprievodcovským výkladom navštívili aj ďalšie významné chrámy a historické pamiatky na tomto zelenom ostrove, ktorý je považovaný za najkrajší grécky ostrov. Okrem prehliadky mesta Kerkyra mali pútnici voľný čas aj na vlastné objavovanie malebných uličiek hlavného mesta.

V nedeľu sa v chráme Svätej Trojice zúčastnili na svätej liturgii, kde sa im otcovsky prihovoril a veľmi srdečne pozdravil archimandrita Teológos. Po tradičnej gréckej káve, ktorou nás pohostil, sa pútnici vrátili do hotela a podnikli krátku prechádzku do záhrad Paláca Mon Repos, kde si mali možnosť oddýchnuť a okúpať sa na neďalekej pláži Mon Repos. Voľný čas v pokojnom prostredí ako balzam pôsobil na ich dušu.

Neopakovateľné duchovné zážitky mali slovenskí pútnici v ženskom monastieri Pantokrator Kamarela, ktorý nesie meno podľa veľkého prameňa Kamarela, nachádzajúceho sa v jeho areáli. Tento prameň zásobuje vodou celú oblasť. Zakladateľom monastiera bol jeromních Sofrónios, ktorý sa v rokoch 1780 – 1790 usadil v skromnej chatrči z hliny a modlil sa v trhline olivovníka. Hlavný chrám zasvätený Premeneniu Pána bol posvätený okolo roku 1810. Mníšky v monastieri sa venujú výrobe kvalitného olivového oleja, ktorý bol v roku 2006 ocenený ako najlepší olivový olej v Európe na výstave bio produktov vo Švajčiarsku.

V ženskom monastieri svätého Dimítria, ktorý stojí na mieste pôvodného chrámu zo 16. storočia, zasväteného svätému Dimítriovi Myrotočivému, si vypočuli poučné rozprávanie mníšky, ktorá nás sprevádzala po monastieri. Začiatkom 20. storočia v tomto monastieri žil starec Teodulos (†1945), muž obdarený darom rozlišovania, ktorý založil súčasný chrám monastiera. Svätý Paisij Svätohorský pri návšteve monastiera povedal, že pri hrobe starca Teodula cíti výnimočne pokojnú atmosféru, ktorá svedčí o jeho svätosti. V roku 1977 tu bola založená ženská mníšska komunita pod duchovným vedením a s podporou metropolitu Kerkyry a Paxosu Polykarpa (†1984).

S duchovným pôsobením svätého Paisija Svätohorského sa spája ženský monastier Pantokrator, ktorý sa nachádza pri dedine Ágios Atanásios. Tento monastier bol pôvodne metochiou (filiálkou) monastiera Paleokastritsa, ale v roku 1978 sa sem presťahovala nová ženská mníšska komunita, ktorej vznik bol podporený priateľstvom metropolitu Polykarpa a Paisija Svätohorského. Igumena Eufimía, ktorej meno vybral svätý Paisij Svätohorský a duchovne viedol prvé sestry, nám veľmi pútavo porozprávala o svojich skúsenostiach a zážitkoch so svätým starcom Paisijom, ako aj hlboké myšlienky o správnom duchovnom živote. Zaujímavá bola aj návšteva mužského monastiera Paleokastritsa založeného v roku 1225 a prestavaného v roku 1572.

Pútnikov okúzlil mužský monastier Vlacherna v Skripere, ktorý je rodinným monastierom prvýkrát spomínaným v roku 1473, s panoramatickým výhľadom na celý ostrov, ktorý navždy ostane v srdciach návštevníkov monastiera. V roku 1975 tu krátko žil svätý Paisij Svätohorský spolu s malou novovzniknutou komunitou mníšok, ktoré sa neskôr presťahovali do monastiera Pantokrator, kde dodnes žijú mníšky pod duchovným vedením igumeny Eufimíe, o ktorej sme sa zmienili vyššie. Dnes v monastieri žije jeromních Arsénios z monastiera Dochiariou na Svätej Hore Atos, ktorý sa slovenským pútnikom dlho venoval a podrobne vysvetlil históriu monastiera i súčasné rekonštrukčné práce, ktoré tam prebiehajú. V monastieri postavil kaplnku, ktorú zasvätil svätým Paisijovi Svätohorskému, Jozefovi Isychastovi a Efrémovi Katunakskému.

Veľkou výzvou bola návšteva mužského monastiera Ypsili, ktorý nie je dostupný autobusom, pretože tam vedie úzka a kľukatá cesta. Doprava do monastiera bola zabezpečená minibusom, ale niektorí pútnici sa rozhodli ísť pešo. Tento monastier patrí medzi najstaršie na Kerkyre a jeho pôvod siaha až do prvej štvrtiny 10. storočia. V roku 1700 bol kompletne zrekonštruovaný, ale neskôr ho mnísi opustili. V posledných rokoch prebieha významná obnova a znovuosídlenie pod vedením igumena Spiridona, ktorý pútnikom podrobne porozprával o histórii monastiera i o duchovnom živote pravoslávneho kresťana.

Pútnici zo Slovenska navštívili aj monastiere Kassopitra a Platytera, kde im o histórii monastiera porozprával viceprimátor Kerkyry, Dimítrios Metalinos, syn významného profesora histórie na aténskej univerzite a kňaza Geórgia Metalinosa, ktorý je pochovaný v tomto monastieri spolu s významnou osobnosťou gréckeho národa, politikom a diplomatom Jánom Kappodistiasom, prezidentom prvej gréckej republiky. Návšteva oblasti Kanoni ponúkla z výšky nádherný výhľad na malebný monastier s chrámom Vlacherna, ktorý pútnici po absolvovaní mnohých schodov navštívili. Odtiaľ sa vydali na krásny výlet loďou na ostrov Pontikonisi, kde stojí malý chrám s výnimočným výhľadom na záliv a letisko, na ktoré pred ich očami pristávali lietadlá.

Nezabudnuteľnou bola návšteva hrobu svätého Arsénia Kappadockého na cintoríne, kde bol pochovaný. Neopakovateľným bol aj peší výstup do monastiera svätej Paraskevy, ktorý existuje od roku 1571 a v roku 1877 bol premenený na ženský monastier. Prijatie igumeny Nimfodory a rozprávanie o histórii monastiera spolu s fascinujúcim životom svätej Paraskevy ohromilo pútnikov do takej miery, že sa im z monastiera nechcelo odísť.

Okrem duchovných zážitkov účastníci zájazdu absolvovali aj celodenný výlet loďou na najsevernejší a najodľahlejší ostrov západného Grécka – Erikussa, ktorý bol pre nich veľkým zážitkom. Prvou zastávkou bola malebná pláž Brakini s krištáľovo čistou, azúrovou vodou, kde strávili tridsať minút a užívali si prírodnú krásu ostrova a osviežujúce kúpanie. Následne sa presunuli do prístavu Erikusa, kde ochutnali autentickú miestnu kuchyňu a okúpali sa na krásnej pláži. Potom pokračovali k mysu Drasti v Perulades na Kerkyre, nádhernému prírodnému úkazu s úchvatnými scenériami a opäť si vychutnali osviežujúce kúpanie v nedotknutých vodách a obdivovali panoramatické výhľady.

Pekné zážitky si počas celého týždňa odniesli aj z pláží Sidari, Paleokastritsa, Glyfada a Mon Repos, ktoré sú známe svojou kozmopolitnou atmosférou a pôsobivými ílovými útesmi, ktoré siahajú do mora a vytvárajú malebné zátoky.

Spoločná večera v miestnej taverne (reštaurácii) znamenala rozlúčku s týmto nádherným ostrovom v Iónskom mori a po odlete na Slovensko zostanú príjemné zážitky zachytené na mnohých výnimočných fotografiách.

Účastníci pútnického zájazdu

Pútnický zájazd k svätému Spiridonovi