Duch Nikodíma Svätohorského

V úvode nádherného životopisu[1] nebohého starca Teoklita Dionýzskeho je jasne vidieť duch svätého Nikodíma Svätohorského. Svätý Nikodím, uvádza, „hovorí hlboko do duše, osvecuje myseľ, informuje srdce ako posvätený, osvietený a milujúci. Bol spisovateľskou, ale zároveň asketickou osobnosťou. Všetci Otcovia, ktorí boli nositeľmi teologického ducha, nehovorili svoje ani v dogmatických, ani v duchovných otázkach… Svätý Nikodím stále prizýval Otcov, hoci bol úplne mimo sveta a nachádzal sa vo videní Boha. Domnievame sa, že podobne ako ostatní Otcovia, neodhaľoval svoje vnútro úplne kvôli pokore… Myšlienky nášho svätého nepredstavujú významnú originalitu, ale potvrdzujú najčistejší prameň jeho pravoslávneho myslenia, ako aj nekonečnú lásku k Bohu a blížnemu, ktorú pociťoval vo svojej čistej duši a ktorou je preniknuté celé jeho objemné dielo. Bol jedinečným popularizátorom pravoslávnej teológie vo všetkých jej častiach a prejavoch, ako asketickej, teoretickej, mystickej, liturgickej, etickej, filologickej, hymnologickej, dogmatickej, kánonického práva a spovedníckej.“[2]

Tak svätý Nikodím výborne spája úctu k Bohu, úctu k Bohorodičke a úctu k svätým s láskou k blížnym, láskou k deťom a filantropiou. Jeho pravá svätohorská horlivosť, antiheretický zápas, starostlivosť o návrat k presnej pravoslávnej tradícii, spolu s jeho učenosťou, nekonečnou pamäťou a ctihodnosťou jeho života ho vyzdvihujú na nového Otca Pravoslávnej cirkvi.

Jeho diela, jeho vynikajúce spisy boli vydávané a často znovu vydávané. Boli preložené do mnohých jazykov, boli komentované, študované a mnohých veľmi ovplyvnili. Je faktom, že obsahujú cirkevnú pravdu a duchovný pokrm mníchov i laikov. Ich duch z nich robí príťažlivé a duši užitočné texty. Pokorne sa domnievam, že neprezentoval pekné myšlienky, svoje názory, osobné chápania, ale neustále citoval Sväté Písmo, svätých Otcov a životy svätých.

My, svätohorci, ako napísal aj starec Teoklit Dionýzsky, dvojitým spôsobom milujeme svätého Nikodíma Svätohorského. Po prvé, pretože ide o skutočne bohabojného učiteľa a nášho duchovného vodcu, po druhé, pretože je výhonkom, plodom a kvetom príjemne voňajúcej Záhrady Bohorodičky.[3] Mnísi zvlášť milujú ctihodného Nikodíma, pretože všetkých učí pekným, analytickým a príťažlivým spôsobom.

Inšpirovaný Pánom a apoštolom Pavlom, ochraňovaný Presvätou Bohorodičkou, ktorú mal vo veľkej úcte a hodne oslavoval, stále s pokorným zmýšľaním a nie prázdnym a pokryteckým hovorením o pokore, bol výborným teológom, dogmatológom, kanonológom, liturgológom a agiológom. Z tohto dôvodu odovzdal svojim súčasníkom i neskorším nasledovníkom rýdzo pravoslávne dielo. Jeho doba v tureckej nadvláde, ktorá poškuľovala po Západe, bola ťažká, priemerná a problematická. Svätý Nikodím spolu so svojimi rovnako zmýšľajúcimi svätými atoského kollyvadovského hnutia bol silným protipólom a pevnou hrádzou pred nebezpečným pozápadnením Východu. Nepôsobil ako duchaplný intelektuál, ktorý by predvídal a predpovedal, ale ako Christov služobník, ako pozorovateľ neviditeľných vecí, ako zasvätenec do tajomstiev blahodate, ako čistý a apatický, ako zbožný a múdry v Bohu.

Mních Mojsej Svätohorský

preložil prof. ThDr. Ján Zozuľak, PhD.