Etymológia slov katechéza, katechéta, katechumen

  

   Pojmom katechéza sa v cirkevnom jazyku vyjadruje spôsob učenia (τύπος διδαχής)[1], ktorý privádza záujemcu o kresťanstvo k základným dogmatickým pravdám Cirkvi a predchádza krstu. Apoštol Pavol poskytuje základné údaje o kresťanskej katechéze, keď hovorí o pokání, viere v Boha, krste, skladaní rúk (chirotesii), pomazaní myrom[2], vzkriesení mŕtvych a večnom súde.[3]

   Slovo katechetika pochádza zo slov κατήχησις a κατηχείν[4], ktoré označujú predovšetkým odovzdávanie učenia alebo informácií. V Starej zmluve[5] sa vyskytuje len jednoduché slovo ηχείν.[6] „V Novej zmluve neexistuje podstatné meno κατήχησις.“[7]

   Slovesá κατηχείν a κατηχείσθαι, ktoré je možné vidieť už v dielach Josipa a Filona, sú používané buď vo všeobecnom význame,[8] alebo na vyjadrenie učenia a učenia sa náboženským pravdám. Žid je „vyučený (κατηχούμενος) zo zákona“[9], zatiaľ čo kresťan je „vyučený (κατηχημένος) ceste Pánovej“[10], je vyučovaný (κατηχήθης) o živote Spasiteľa[11] a ako „vyučený (κατηχούμενος) v slove“ má byť „účastníkom na každom dobre“[12]. V Novej zmluve sa nikde nehovorí o spôsobe učenia – katechézy a použitím slovesa κατηχείν alebo κατηχείσθαι sa zdôrazňuje hlavne ústne odovzdávanie zvesti o Božom zjavení a živote Isusa Christa. Pre odovzdávanie kresťanského učenia sa používajú aj slovesá prinášať dobrú zvesť (ευαγγελίζεσθαι), hlásať (κηρύσσειν), svedčiť (μαρτυρείν). Kresťanské učenie sa označuje aj pomocou vyjadrení cesta, učenie, podanie, slovo.[13]

   Z toho vyplýva, že v Novej zmluve sa katechéza považovala za učenie cesty Pánovej, teda celého života Isusa Christa. V konečnom dôsledku celý obsah Novej zmluvy je katechetickým učením Cirkvi, cieľom ktorého je urobiť známym Božie zjavenie celému svetu. Tým sa katechéza spája s celým obsahom Novej zmluvy, ktorý je v podstate katechézou.

   Etymológia slova katechéza (κατήχησις) od slovesa katechizovať (κατηχείν), ktoré znamená silne znieť (ηχώ δυνατά), nás vedie k základnému významu cirkevného termínu katechéza, čo vyjadruje, že Božie slovo znie v ušiach človeka, ktorému prináša odkaz spásy a volá ho, aby ho prijal do svojho srdca.[14] V cirkevnoslovanskom jazyku slovo κατηχείν bolo nahradené slovom oglašati, čo znamená „niekoho hlasite s niečím oboznamovať, na niečo upozorňovať, informovať“[15]. Slovom katechéza sa vyjadruje „priame učenie, ktoré sa opieralo o počúvanie, oboznamovanie, svedectvo, živé slovo“[16].

   Uplatnenie slov kráľa Dávida: „Ich zvuk sa nesie po celej zemi a ich slová až na okraj sveta“[17] nachádzame najprv v slovách apoštolov a neskôr v pastierskom diele služobníkov Cirkvi. Význam slova katechéza sa začal kryštalizovať v 2. a 3. storočí. Apoštolská Tradícia Hypolita používa pojem katechéza na označenie učenia pre katechumenov, teda pripravujúcich sa na prijatie svätého krstu.[18] Podľa svedectva Tertuliána slovo katechumen znamenalo zvláštnu skupinu ľudí, ktorých on pomenoval novitioti a boli im odovzdávané základné Božie pravdy.[19]

   V súčasnej dobe sa slovom katechéza (κατήχηση) označuje snaha o rozšírenie kresťanského učenia a oboznámenie veriacich s dogmami Cirkvi. V hlbšom ponímaní má katechéza na zreteli výchovu k viere s cieľom viesť človeka k dokonalosti a spáse. Cirkev v každej dobe dbá na správne odovzdávanie kresťanského poznania a viery, aby každý človek cez ustavičné vzdelávanie a duchovné zdokonaľovanie sa došiel k plnej účasti na živote Christa, ako hovorí Metod Olympský,[20] opierajúc sa o slová apoštola Pavla, ktorý hovorí: „Dokiaľ Christos nebude sformovaný vo vás.“[21]

   Slovo katechéta (κατηχητής) označuje toho, kto učí veriacich dogmám Cirkvi. Katechumen (κατηχούμενος) je ten, kto sa učí kresťanskej viere, aby potom cez svätú tajinu krstu vstúpil do Cirkvi. Slovom Katechézy alebo Katechizmus sa označujú aj rôzne príručky obsahujúce zhrnutie najdôležitejších kresťanských právd a vznikali v rôznych obdobiach pre potreby Cirkvi. Svätý Cyril Jeruzalemský v štvrtom storočí bol prvý cirkevný spisovateľ, ktorý použil pojem Katechézy pre svoje systematické katechetické poučenia.[22]

 

Ján Zozuľak